Normandské výboje a stredoveká angličtina. (1100- 1500 n.l.)
V roku 1066 Viliam Dobyvateľ vojvoda z Normandie napadol a dobyl Anglicko a anglo - Sasov. Noví šľachtici rozprávali dialektom starovekej francúzštiny známej ako anglo–normánsky jazyk. Normani boli tak isto germánskeho pôvodu (slovo normán „norman“ pochádza zo slova severan „norseman“) a anglo normánsky jazyk bol francúzskym dialektom, ktorý bol poznačený okrem latinských koreňov aj značným germánskym vplyvom.
Pred normánskymi výbojmi latinčina mala iba minimálny vplyv na anglický jazyk, hlavne počas pozostatkov románskej okupácie a z konverzie Británie na kresťanskú vieru v siedmom storočí (duchovné výrazy ako kňaz, farár a masa, ktoré vstúpili do jazyka touto cestou), ale potom nastal masový nával románskych (anglo normánskych) slov.
Normánsky vplyv je zreteľný na slovách ako napríklad hovädzie – beef a krava-cow. Hovädzie, ktoré bežne jedla aristokracia je odvodené z anglo normánskeho jazyka, zatiaľ čo anglo–saxónski bežní ľudia, ktorí zvykli pásť dobytok si ponechali germánsky výraz krava.
Mnoho zákonných výrazov ako obvinenie, obžaloba – indict, porota- jury, a vedikt – verdict majú anglo normánske korene, pretože normáni rozhodovali na súdoch. Tento rozdiel, kde slová bežne používané aristokraciou majú románske korene a slová bežne používané anglo saxonmi majú germánske korene je značne viditeľný v mnohých iných prípadoch.
Niekedy francúzske slová nahrádzali staroveké anglické slová; slovo zločin – crime nahradilo firen a ujo – uncle nahradilo eam.V iných časoch sa skombinovali francúzske komponenty so starovekými anglickými a vytvorili nové slová napríklad francúzske gentle a nemecké man vytvorili gentleman. V iných prípadoch dve rozličné slová so zhruba rovnakým významom prežili až do dnešnej modernej angličtiny. Takto dostaneme napríklad nemecký doom – osud a francúzsky odhad- judgement, alebo prianie wish a túžba – desire.
Skoršia moderná angličtina. (1500- 1800 n.l.)
Ďalšia vlna inovácie v angličtine prišla s renesanciou. Znovuzriadenie klasického štipendia prinieslo do jazyka veľa klasických latinských a gréckych slov .Tieto výmeny boli dobre uvážené a mnohí trúchlili nad privlastnením si týchto „starobylých slov“, ale mnoho z nich prežilo až do súčasnosti. Shakespearova postava Holofernesa v diele Lásky, Práca, Strata je satirický príbeh priveľmi entuziastického pedagóga, ktorý je zamilovaný do latinizmu.
Mnohí študenti majúci ťažkosti s porozumením Shakespeara by boli prekvapení, že písal v dnešnej modernej angličtine, ale ako môžeme vidieť v skoršom príklade diela Pánova modlitba, elizabetská angličtina má oveľa viac spoločného s našim súčasným jazykom ako s jazykom za čias Chaucera. Mnoho dôverne známych slov a fráz bolo vytvorených alebo prvotne zaznamenaných Shakespearom, ktorý tak isto vytvoril nespočetné množstvo idiómov a okolo 2000 slov. Mnoho nováčikov nepoznajúcich Shakespearovu tvorbu sú často šokovaní množstvami klišé, ktoré jeho hry obsahujú až pokým si neuvedomia , že ich Shakespeare sám vytvoril a až potom sa stali klišé. „One fell swoop“- všetko na jeden ťah, „vanish into thin air“ – zem sa zľahla nad a „flesh and blood“ - mäso a krv sú všetko Shakespearove výtvory. Slová, ktoré zanechal zahrňujú „critical“ – kritický, „leapfrog“- skákanie cez chrbát, „majestic“ – majestátny, „dwindle“- zmenšovať sa, klesať a „pedant“ – pedantný.
Dva ďalšie faktory ovplyvnili jazyk a poslúžili na oddelenie stredovekej a modernej angličtiny. Prvým bol veľký samohláskový zlom. Táto zmena vo výslovnosti začala okolo roku 1400. Kým moderní Angličania vedia čítať Chaucera s menšími ťažkosťami, Chaucerova výslovnosť by sa stala úplne nepochopiteľnou pre moderného človeka. Na druhej strane by Shakespearovo dielo bolo s akcentom, ale zrozumiteľné. Zvuk samohlások sa začal tvoriť predkom úst a písmeno „e“ na konci slov sa začalo hltať. Chaucerov lyf (leef) sa stal moderným životom. V stredovekej angličtine sa meno vyslovovalo „nam-a“, päť sa vyslovovalo „feef“ a dole sa vyslovovalo „doon“. V lingvistických výrazoch bol zlom náhly, hlavné zmeny sa objavili v rozpätí jedného storočia. Tento posun ešte stále prebieha, avšak výslovnosť samohlásky sa stále skracuje hoci zmena prebieha značne postupne.
Posledný hlavný faktor v rozvoji modernej angličtiny bolo objavenie tlačiarenského lisu. William Caxton objavil tlačiarensky lis v roku 1476. Knihy zlacneli a výsledkom toho sa gramotnosť viac udomácnila. Nakoniec kníhtlač priniesla normalizáciu do angličtiny. Londýnsky dialekt, sa stal bežným tam, kde bola situovaná väčšina tlačiarenských domov. Uviedli sa spelovanie a gramatika a prvý anglický slovník v roku 1604.
Neskoršia moderná angličtina (1800 – súčasnosť)
Hlavný rozdiel medzi skoršou a neskoršou modernou angličtinou je slovná zásoba. Výslovnosť, gramatika a spel ovanie sú vo väčšine rovnaké, ale moderná angličtina má omnoho viac slov. Tieto slová sú výsledkom dvoch historických faktorov. Prvým je priemyselná revolúcia a vzostup technologickej spoločnosti. Tento vzostup si vyžiadal nové slová pre veci a myšlienky, ktoré predtým neexistovali. Druhým bolo britské impérium. Vo svojej veľkosti, Británia ovládala jednu tretinu zemského povrchu a angličtina si adoptovala mnoho zahraničných slov, ktoré si potom včlenila.
Industriálna a vedecká revolúcie vytvorili potrebu zavedenia novotvarov na opis nových výtvorov a objavov. V tomto sa angličtina oprela o latinčinu a gréčtinu. Slová ako oxygén, proteín, nukleárny a vakcína v klasických jazykoch neexistovali, ale vytvorili sa z latinských a gréckych koreňov slov. Tieto novotvary neboli zámerne vytvorené z klasických koreňov slov, hoci anglické korene boli použité pre výrazy typu horsepower - konská sila, airplane - lietadlo, typewriter – písací stroj.
Táto explózia neologizmov pokračuje aj dnes, hoci najviditeľnejšia je v oblasti elektroniky a počítačov. Byte, cyber, bios, hard – drive a microchip sú dobrými príkladmi.
Tak isto nárast britského impéria a globálneho obchodu slúžil nie iba na predstavenie angličtiny svetu , ale tak isto na predstavenie slov do angličtiny. Hinduistický a ostatné jazyky indického subkontinentu, poskytujú veľa slov ako pundit - vedátor/expert, shampoo - šampón, pajamas – pyžamo, juggernaut- modla Krišny/kamión. Prakticky každý jazyk na zemi prispel k rozvoju angličtiny z fínčiny (sauna) a japončiny (tycoon) až do masívneho prispenia francúzštiny a latinčiny.
Britská veľmoc bola námorníckou veľmocou a vplyv námorníckych výrazov do anglického jazyka bol obrovský. Frázy ako tri listy do vetra pochádzajú z palúb lodí.
Nakoniec počas druhej polovice dvadsiateho storočia vojenský vplyv na jazyk bol obrovský. Pred svetovou vojnou, vojenská služba bola zriedkavá pre anglicky hovoriacich občanov. Oba štáty Británia a Spojené štáty Americké zostali malými dobrovoľníckymi vojskami. Vojenský slang existoval, ale s výnimkou námorníckych výrazov, zriedka ovplyvnil bežnú angličtinu. Počas polovice dvadsiateho storočia však veľké množstvo britských a amerických mužov slúžilo v armáde. A následkom toho sa armádny slang sa včlenil do jazyka ako nikdy predtým. „Blockbuster“- trhavá puma, „nose dive“- strmhlavý let, „camouflage“ – kamufláž, radar- „radar“, „roadblock“ – zátarasa na ceste, „ spearhead“- kópia a „landing strip“ – pristávacia dráha sú všetko výrazy, ktoré sa udomácnili v bežnej angličtine.
Americká angličtina a ostatné obmeny.
Zreteľným začiatkom okolo roku 1600 n.l. bola anglická kolonizácia severnej Ameriky a následné vytvorenie americkej angličtiny. Niektoré frázy a výslovnosti zanikli po kontakte s americkým pobrežím. V niektorých zreteľoch isté obmeny americkej angličtiny sú bližšie k angličtine Shakespeara ako k modernej štandardnej angličtine („anglickej“ angličtine, alebo často nesprávne nazývanej britskej angličtine). Niektoré „amerikanizmy“ sú pôvodne výrazy anglickej angličtiny, ktoré sa zachovali v kolóniách, zatiaľ čo doma zanikli.( napríklad fall je synonymom k jeseni „autumn“, trash pre odpad „rubbish“ a sloveso loan namiesto „lend“ –požičať).
Americký dialekt tak isto slúžil ako spôsob uvedenia mnohých pôvodom amerických slov do anglického jazyka. Najčastejšie to boli názvy miest ako Mississippi, Roanoke a Iowa. Indiánsky znejúce mená ako Idaho sa niekedy tvorili bez pôvodných amerických koreňov. Ale názvy pre ostatné veci okrem miest boli tak isto bežnými. Raccoon- „mývalovia“, tomato – „paradajka“ , canoe- „kanoe“ , barbecue- „barbekju“, savanna - savana, a hickory - biely orech majú pôvodné americké korene, hoci v mnohých prípadoch pôvodné indiánske slová boli zkomolené skoro na nepoznanie.
Španielčina mala tak isto veľký vplyv na americkú angličtinu. Mustang - mustang, cagnon -kaňon , ranch- ranč, stampede- poplach, vigilante- bdelosť, člen civilnej služby sú všetko príklady španielskych slov, ktoré sa včlenili do angličtiny počas usadzovania sa na americkom západe.
Menší počet slov sa dostal do americkej angličtiny z francúzštiny a zo západoafrických jazykov.
Tak isto sa v mnohých pôvodných kolóniách britského impéria rozvinuli anglické dialekty. Existujú zreteľné formy anglického jazyka, ktorým sa rozpráva v Austrálii, Novom Zélande, Južnej Afrike a Indii a v mnohých ostatných častiach sveta.
Globálna angličtina.
Angličtina v súčasnosti dosiahla bez rozporu globálnych rozmerov. Kedykoľvek si zapneme správy, aby sme zistili čo sa deje napr. vo východnej Ázii, na Balkáne, v Afrike, južnej Amerike alebo hocikde inde, miestni obyvatelia sú dotazovaní a tak isto odpovedajú v angličtine. Na ilustráciu udalosti, keď pápež Ján Pavol II. prišiel na blízky východ aby znova pripomenul Kristove kroky a akcentoval ich kresťanom, moslimom a židom, pápež nerozprával latinsky, arabsky, taliansky alebo hebrejsky ani svojou rodnou poľštinou. Rozprával anglicky.
Skutočne ak sa niekto pozrie na fakty o úžasnom dosahu anglického jazyka mnohí z nás budú prekvapení. Angličtina sa používa vo viac ako 90 krajinách ako oficiálny alebo polooficiálny jazyk. Angličtina je pracovným jazykom ázijskej obchodnej skupiny ASEAN. De facto je pracovným jazykom z 98 percent medzinárodných výskumov fyzikov a chemikov. Je tiež oficiálnym jazykom Európskej centrálnej banky, hoci banka je vo Frankfurte a nie v Británii alebo inej prevažne po anglicky hovoriacej krajine a je jazykom európskej menovej únie. Je jazykom v ktorom indiánski rodičia a čierni rodičia z južnej Afriky si nesmierne želajú aby ich deti boli vzdelané. Predpokladá sa, že takmer jedna miliarda ľudí sa dnes učí anglicky.
Jeden z pozoruhodných aspektov rozšírenia angličtiny vo svete bolo rozšírenie do ktorého si Európania adoptovali angličtinu ako svoj vnútorný nadregionálny dorozumievací jazyk. Angličtina sa rozlieha zo severnej Európy na juh a je pevne zavedená ako druhý jazyk v krajinách ako Švédsko, Nórsko, Holandsko a Dánsko. Hoci to nie je oficiálny jazyk ak navštívite hociktorú z týchto krajín, zdá sa, že skoro každý vie s ľahkosťou komunikovať v angličtine. Naozaj ak si zapnete televíziu v Holandsku nájdete tam taký istý počet kanálov (aj keď s titulkami) ako v Dánsku.
Ako časť európskeho roka jazykov bol publikovaný špeciálny prieskum európskych prístupov smerom k používaniu jazykov. Správa potvrdzuje, že na začiatku roka 2001 je angličtina ďaleko najznámejší zahraničný alebo druhý v poradí jazyk a 43 percent Európanov tvrdí, že ním hovoria ako doplnkom k materskej reči. Švédsko teraz vedie tabuľku s počtom anglicky hovoriacich obyvateľov, kde vyše 89 percent populácie tvrdí, že rozprávajú anglicky dobre alebo veľmi dobre. Avšak na porovnanie iba 36 percent španielov a Portugalcov hovorí anglicky. A čo viac angličtina sa ráta ako jazyk, ktorý je najdôležitejší medzi jazykmi, ktoré je potrebné vedieť s viac ako 77 percentami Európanmi, ktorí nehovoria anglicky ako svojím prvým jazykom. Francúzi počítajú s 38 percentami a Španieli so šiestimi percentami.